Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
25 26 27 28 29 30 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31 1 2 3 4 5

Vyhľadávanie

rozšírené vyhľadávanie ...

Aktuálne počasie

<<
>>
dnes, sobota 21. 7. 2018
27 °C 12 °C
mierny dážď, slabý juhovýchodný vietor
vietorJV, 1.72m/s
tlak993.55hPa
vlhkosť62%
zrážky3.4mm

 

NSRV
NSS MAS
značenie produktov

 

 
 
 

leader

loga

eu 

Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka:
Európa investujúca do vidieckych oblastí                     
                        

Navigácia

Obsah

Izba ľudových tradícií v Klasove 
bola zriadená v roku 2014 v priestoroch rekonštruovanej budovy bývalého notariátu so
zámerom priblížiť obyvateľom obce i návštevníkom, ako sa tu žilo v minulosti a umožniť tak zachovať ďalším generáciám historické dedičstvo našich predkov. Veľkú zásluhu na 
vybavení interiéru majú členovia miestneho spolku Csemadok, ktorí zozbierali a od obyvateľov obce zapožičali výstavné exponáty v podobe fotografií, krojov, pracovného náradia, nábytku či dekoračných predmetov. Okrem ľudovej izby v objekte sídli aj obecná
ludova izbaknižnica. Za zmienku stojí aj história samotnej budovy notariátu. Pôvodne bola panským domom veľkostatkára Mórica Wilda (2. pol. 19. stor.). Po r. 1882 dvakrát vyhorela. V r. 1908 bol dom odpredaný za účelom zriadenia notariátu, neskôr obecného úradu. V istom období dočasne plnil funkciu školy.
Návštevu je potrebné dohodnúť si vopred u p. Jozefa Lüleyho na tel. čísle: 0907 343 562, alebo p. Márie Balázsovej na tel. čísle 0918 702 150.
 
Kalvária v Lúčnici nad Žitavou
- sa nachádza v chotári, asi pol kilometra za dedinou, v časti Vajka. Popri jednoduchých zastaveniach krížovej cesty tu nájdeme aj prameň vystavaný v medzivojnovom období. Voda z neho priteká do umelo vytvoreného jazierka. V okolí sú vysadené pagaštany, 
studnička
ktorých vek sa odhaduje na 80 rokov. Súčasťou pietneho miesta z konca 19. storočia je socha Panny Márie na murovanom nadstavci. Krásne tiché prostredie v náručí prírody nabáda návštevníkov k rozjímaniu a modlitbe. Aj to je dôvod, prečo sa tu každoročne konajú púte. 
 
Klasicistický kaštieľ v Žitavciach
Obklopený 6 ha parkom pochádza z konca 18. storočia a spolu s oplotením a bránou je zaradený do zoznamu nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. Dvojpodlažná stavba s pôdorysom v tvare nepravidelného písmena L, pôvodne patrila bratom Dõryovcom, ktorí ju v roku 1929 predali. Kaštieľ kúpil Armand Kufler ako veno svojej 
žitavce
manželke. Kuflerovci sem chodili len v lete počas žatvy, ostatný čas trávili predovšetkým vo Viedni. Po vojne začala budova značne chátrať. V roku 1950 sa pristúpilo k adaptačným prácam a po ich ukončení, 14. januára 1951, na základe rozhodnutia rady ONV vo Vrábľoch, vznikol Detský domov Žitavce.
 
 
Kostol s patrocíniom Všetkých svätých v Pani
- vďaka svojmu nezvyčajnému a architektonicky mimoriadne zaujímavému riešeniu nemá v území Dolnej Nitry obdobou. Barokový chrám postavený v roku 1722 je jednoloďová stavba s východným a západným polygonálnym uzáverom, ktoré tvoria apsidu a chór kostola. Zaujímavá je kupolovitá strecha a veža stojaca po boku lode chrámu. Z čias výstavby chrámu sa zachovala kazateľnica so stočenými drevenými
paňa
stĺpikmi a postavami štyroch evanjelistov. V zadnej časti kostola je prístavba s kryptou, v ktorej sú od r. 1884 uložené telesné pozostatky Lakitsovcov, jednej z najbohatších rodín v Pani v 19. storočí. Kostol býva otvorený pre verejnosť v čase bohoslužieb. Návštevu je možné dohodnúť vopred
na obecnom úrade.
Tel. číslo: +421 37/659 75 13 webstránka: www.pana.ocu.sk 
 
 
Pamätník generála Jána Goliana v Golianove
- bol postavený na počesť významného generála Jána Goliana, ktorý sa preslávil počas obdobia 2. svetovej vojny. Ján Golian bol slovenským štábnym dôstojníkom, brigádnym generálom, organizátorom a významným predstaviteľom Slovenského národného povstania. So štábom Vojenského ústredia vypracoval základný dokument vojenských príprav SNP. Zabezpečil kádrové a materiálne podmienky na prípravu povstania a boj. V r. 1944 bol zajatý, vyšetrovaný a následne transportovaný do Berlína. Pravdepodobne bol nemeckým súdom odsúdený na trest smrti a v nemeckom koncentračnom tábore Flossenbürg popravený. Na jeho počesť bola vyhláškou povereníka vnútra zo dňa 11. júna 1948 úradne pomenovaná obec Golianovo. Zaujímavo umelecky stvárnený pamätník a pedantne upravené okolie, v ktorom sa nachádza, vytvára priestor pre relaxáciu v pokojnom prírodnom prostredí. 
 
Po stopách remesiel
Napriek tomu, že mnohé tradičné remeslá či zvyky už pomaly upadajú do zabudnutia, stále žije nádej na ich oživenie  resp. zachovanie v podobe šikovných ľudí žijúcich a pôsobiacich v regióne. Dôkazom toho sú drevorezby rezbárskeho majstra Petra Šranka z Veľkého
Lapáša, ktoré skrášľujú aj verejné priestranstvá našich obcí. Ich stopy  je možné sledovať po celom regióne od Dolných Obdokoviec (Slnečné hodiny) cez Malý Lapáš
vodník
a Ranč NOVÝ DVOR až po Vinodol, od motívov vychádzajúcich z kresťanskej tradície (Socha Ukrižovaného Krista vo Veľkých Chyndiciach, Krížová cesta vo Veľkom 
Lapáši, Socha sv. Cyrila a Metoda v Golianove, Socha sv. Jána Pavla II. v Čechynciach, sochy v Malých Chyndiciach a vo Vinodole) až po rozprávkové motívy. Veselé postavičky vodníkov pri potoku Kadaň robia dobré
meno aj jeho rodnej obci, Veľkému Lapášu. V Lúčnici nad Žitavou možno obdivovať nadrozmerné výrobky z prútia majstra košikára Štefana Ešküdta, ktorý získal za svoj 3,25 m vysoký kôš z vŕbového prútia certifikát o ustanovujúcom slovenskom rekorde a bol zapísaný aj do svetovej knihy rekordov. Okrem nich sa v Dolnej Nitre nachádzajú šikovní ľudia, ktorí maľujú na sklo, zdobia kraslice, háčkujú, zaoberajú sa zhotovovaním výrobkov zo šúpolia, šijú kroje, maľujú, venujú sa umeleckému kováčstvu, drevorezbe, včelárstvu. 
 
Pustý Jáger v Malom Lapáši
Osada Pustý Jáger sa prvýkrát spomína v r. 1630 ako Egeri či Nemes ulés (zemianska 
usadlosť) a pôvodne bola majetkom rodiny Pogrányiovcov z Pohraníc. pusty jaerOkolie Pustého Jágra tvoril park z 1. polovice 18. storočia, v ktorom sa nachádzali vzácne dreviny. Neskôr osada celkom spustla a jej obyvatelia sa odsťahovali. V roku 1958 bola samota Pustý Jáger pričlenená k obci Malý Lapáš. Do dnešných čias sa zachovali zvyšky kaštieľa Janókyovcov, pseudorománsko-gotická kaplnka z konca 19. storočia, veľká vinohradnícka družstevná pivnica a ovocný sad, ktoré patria do súkromného vlastníctva.
 
Rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa v Dolných Obdokovciach
postavený v románskom slohu už v 2. pol. 12. stor. s typickou obdĺžnikovou loďou a kruhovou apsidou. Koncom 18. stor. bol rozšírený o barokovú loď,kostol čím nadobudol súčasnú podobu, jeho románske jadro sa však zachovalo až dodnes. Z architektonického pohľadu unikátna celodrevenná veža kostola bola začiatkom deväťdesiatych rokov zbúraná a nahradenou novou, zväčšenou a posilnenou kópiou. Vzácnym kusom zariadenia interiéru je renesančný kalich zo 17. stor.. Patrón kostola, sv. Ján Krstieľ, je tiež ústredným motívom erbu obce. Pri kostole rastie unikátny strom jaseňovec metlinatý pochádzajúci zo severnej Číny, ktorý tu zasadili v 30. rokoch 20. storočia.
 
Štrkoviská vo Veľkom Cetíne
Za obcou Veľký Cetín nájdeme dve štrkoviská v súkromnom vlastníctve – Štrkovisko Kocka (rozloha 3 ha) a Štrkovisko Veľký Cetín (22 ha). Obe sú veľmijazerá dobre zarybnené kaprom a vytvárajú tak podmienky pre skvelú rybačku. Po dohode so správcom je možné založiť oheň na vyhradených miestach alebo grilovať (zabudovaný gril aj zapožičaný prenosný gril), robiť podnikové akcie či nočný rybolov. Areál je zatrávnený, rybári môžu ísť autom až na lovné miesto. Jednoducho skvelé miesto pre oddych v prírode! Zdroj: http://www.strkoviskokocka.sk/velkycetin/index.php
 
Vinárska tradícia
Územie Dolnej Nitry je charakteristické úrodnými poliami a výbornými podmienkami pre pestovanie vínnej révy. Práve z tohto územia pochádza aj jedna z prvých písomných zmienok o pestovaní viniča na Slovensku (r. 1075). Stáročná tradícia pestovania viniča 
hajloch
pretrváva v území dodnes, vytvára jeho charakteristickú identitu, ktorá sa odráža v spôsobe života jeho obyvateľov, v architektúre, presakuje do folklóru, spoločenského i do cirkevného života. Dodnes sa vo viniciach zachovalo niekoľko 
pôvodných vinohradníckych pivníc, nazývaných i hajlochy  (Dolné Obdokovce, Pohranice, Veľký Cetín, Klasov, Čechynce, Vinodol, Malý Lapáš, Golianovo). Ide o malé prízemné stavby z nepálených tehál so vstupom na prístení podopieraným drevenými trámami,  v nadzemnej časti s prešovňou, z ktorej sa vchádzalo do podzemnej pivnice zaklenutej valenou klenbou. V obci Paňa sa zachovali cca 100-ročné vínne pivnice vykopané v zemi. Prevažne vo vinohradoch nachádzame flasemnožstvo drobných sakrálnych pamiatok venovaných patrónovi vinohradníkov – ide najmä o sochy sv. Urbana (Malý Cetín, Klasov, Malý Lapáš, Veľký Lapáš, Golianovo, Čechynce, Pohranice, Paňa, Veľký Cetín, Vinodol). Unikátom je kaplnka z 2. pol. 18. stor. postavená vo východnej časti Veľkého Cetína zasvätená patrónovi vinárov. Vinársku tradíciu dokumentuje aj vzácny vyrezávaný drevený obklad zobrazujúci strapce hrozna a religiózne výjavy na stenách rímsko-katolíckeho Kostola Ružencovej Panny Márie vo Vinodole. Pôvodne sa v regióne pestovali samorodé odrody viniča, ktoré sú dnes nahradené ušľachtilými (veltlín, rizling, müller, alibernet). Za najstaršiu odrodu je považovaná „cetínska biela kadarka,“ ktorú na odporúčanie lekára pil i samotný uhorský prímas, ostrihomský arcibiskup, kardinál Peter Pázmány. Ide o vzácnu odrodu, ktorá sa na Slovensku pestuje iba v okolí Veľkého Cetína. Vo viacerých obciach sú aj v súčasnosti aktívne vinohradnícke spolky (Pohranice, Veľký Lapáš, Golianovo, Veľký Cetín, Čechynce, Vinodol, Dolné Obdokovce), organizujú degustácie, výstavy vín či otvárajú svoje pivnice. Miestni vinári (Vinodol, Čechynce, Golianovo, Veľký Cetín, Pohranice, Dolné Obdokovce, Lúčnica nad Žitavou, Veľký Lapáš, Klasov) sa zapájajú do Nitrianskeho vínneho festivalu, Nitrianskeho jarného festivalu, obce sú súčasťou Nitrianskej kráľovskej vínnej cesty. Za zmienku stojí aj Vinársky dvor sv. Urbana a Vinohradnícke detské ihrisko v Golianove.